…chovám síce poľovné plemeno, ba aj poľovnícky lístok mám – študovala som kvôli psom, no poľovníčka v pravom slova zmysle nie som. Mám veľa dôvodov, pre ktoré momentálne moji psy plnia viac funkciu rodinných zvierat, než to, na čo sú skutočne určené. Viem však, že už to nepotrvá dlho a budem si môcť naplno vychutnať ich prácu a pohyb.

Aby som ostala v „obraze“ a zvyšovala hodnotu svojich zvierat, chodím s nimi na výstavy. Ako úplná začiatočníčka som netušila čo to obnáša, pôvodne som nemala v úmysle robiť so psom „kariéru“. Kúpila som si psa pre radosť a až človek, ktorého názor si veľmi vážim ma upozornil, že je to pekné zviera a že to mám skúsiť na výstave…

Nikde som nenašla literatúru, ktorá by sa venovala tejto problematike, takže som len „odkukávala“, v tom čase mi dokonca ani v salónoch pre psov nevedeli povedať, ako treba upraviť gordona. S obyčajnými nožničkami a kefou sme „upravovali“ prvý krát. Behali sme do „omrzenia“ a cvičili výstavný postoj...

Dnes už je to iné, hoci stále je čo vylepšovať, lebo aj pri tej najväčšej snahe nikdy nie je nič dokonalé.

Dovoľte mi však, aby som svoje poznatky zhrnula do niekoľkých bodov, ktoré možno pomôžu Vám, ktorí ste začiatočníci. Pri dobrej príprave sa vyhnete sklamaniu zo zlého hodnotenia.

- príprava na výstavu začína oveľa skôr, ak sa o svoje zviera staráte tak, ako treba teda je správne živené, pravidelne očkované, odčervené a má dosť pohybu – malo by byť v dobrej kondícii (napríklad len také zanedbanie odčervenia môže spôsobiť, že pes je hrbatý, má matnú srsť, vyzerá unavený)

- pokiaľ ide o krátkosrsté plemeno, ak má srsť zdravú a lesklú , kefovaním odstraňujeme mŕtve chlpi

- ak máte dlhosrstého psa, príprava je trochu náročnejšia – kúpanie, česanie, strihanie. Aj keď sa Vám možno zdá, že tak ako psovi srsť prirodzene narástla, tak by sa mala ponechať, neriskujte a nechoďte na výstavu s neupraveným psom. Hlavou múr neprerazíte a výstava neposkytuje rozhodcovi toľko času, aby Vám vysvetlil význam úpravy psa. A ak ste aspoň trochu sebakritickí, uznáte, že hoci Váš pes má výbornú kostru a pevný chrbát, možno prevyšuje iné psy z plemena, predsa len popri upravených psoch vyzerá neušľachtilo. Skúste si ho odfotiť vo výstavnom postoji „zarasteného“ a potom ho upravte – ostrihajte mu srsť na spodnej časti sánky, na spodnej časti krku až po hrudnú kosť. Najlepšie sú na to tzv. Efilačné nožnice (to sú tie, čo vyzerajú ako nožnice čo majú namiesto noža hrebeň) Potom mu ostrihajte prebytočnú srsť medzi prstami – po srsti, nie proti srsti a len to, čo trčí, inak by bola labka „otvorená“. To je v skutočnosti len prvý krôčik pri úprave, ale keď psa teraz postavíte do výstavného postoja a odfotíte, pri porovnávaní fotografií budete prekvapení. Hladký krk a dlhou srsťou zvýraznený hrudník dodá Vášmu zvieratku ušľachtilosť a dôstojnosť, aká mu právom patrí! A teraz si ešte dajte prácu s odstrihnutím chlpov, ktoré „trčia“ na bokoch a pleciach, prestrihajte hustú srsť na chrbte. Pomôže to hlavne pri mladších, slabšie osrstených psoch, alebo po poľovníckej sezóne, kedy je srsť na hrudníku a bruchu zodratá a preriedená. Ak na spodnej časti tela ostalo zopár neuveriteľne dlhých chlpov, radšej ich skráťte, tak aby približne „lícovali“ s ostatnými. Opticky sa vyrovná „osrstenie“ celého tela. No a teraz už len česať a kefovať. Srsť sa zvykne upravovať 2 týždne pred výstavou, aby prípadné „schody“ ešte mali čas dorásť a aby strih vyzeral, že tak to má byť.
 

- Nie je dobré ísť na výstavu s celkom čerstvo okúpaným psom, lebo odmastená srsť je „neposlušná“ a „lieta“ na všetky strany. Podľa mojich skúseností je optimálny čas na kúpanie asi týždeň pred výstavou. Potom nemusím používať žiadne umelé prostriedky na úpravu srsti, ako sú laky, čierna krieda a podobné „finty“, ktoré sa mi nepáčia a neuznávam ich.
 

- Nie menej dôležitý je nácvik predvedenia v pohybe a v postoji. Tu býva veľmi podceňovaný nácvik trpezlivosti. U mladých psov môže rozhodca „prižmúriť oko“, ale u dospelého zvieraťa je takéto správanie nevhodné. Zvlášť je zaujímavé, ak v pracovnej triede (kde je vystavovaný pes, ktorý má absolvované skúšky – a okrem iného aj poslušnosť), pes vystrája, poskakuje, nechce stáť, sadá si, nenechá sa „osahávať“…

Je veľa toho, čo by sa dalo povedať o vystavovaní (a kto ma pozná vie, že keď začnem rozprávať, neviem kedy prestať…), ale potešili by ma aj Vaše vlastné skúsenosti, prípadne otázky. Čo viem, o to sa s Vami rada podelím a čo vedieť nebudem, na to sa spýtam niekoho múdrejšieho.
 

Na to, ako má byť pes upravený a pripravený by som doporučila knihu Vychovávame šampióna od Elke Peperovej, z nakladateľstva Cesty.

Verím tomu, že máte svojho psíka radi a je pre Vás ten najkrajší na svete, ale urobte všetko pre to (samozrejme v rámci fair play), aby ste o tom presvedčili aj rozhodcu a divákov – ten pocit za to stojí, verte mi.


Alena Mikulinová