Som chovateľka gordonsetrov a rada by som sa prihovorila všetkým členom nášho klubu a vyzvala ich k spolupráci.
Ako chovateľka sa snažím, aby rodičia šteniat z mojej chovateľskej stanice boli zdraví, bez dysplázie, pracovne spoľahliví a exteriérovo vydarení. (To je snaha asi všetkých chovateľov.) Vyberať však môžem akokoľvek dôkladne, je to len predpoklad a teória.
O šteniatka sa starám najlepšie ako viem, podľa niektorých to až preháňam, ale baví ma to. Moju chovateľskú stanicu opúšťajú tie malé chlpaté potvory okolo deviateho týždňa veku, kedy je celý svet len na to, aby sa bolo s čím hrať, čo hrýzť, čo trhať… Vtedy ich budúci majitelia trávia niekoľko hodín výberom, ale to, čo zo šteniatka vyrastie je len otázka budúcnosti. Dávam všetkým novým majiteľom „školenie“, ale to, ako odchovajú a vychovajú svojho psa je len na nich. Veľmi ma teší, že mám „spojenie“ na niekoľkých svojich odchovancov, a rada sledujem ich kariéru. Pre mňa má význam aj poznatok o povahe, či vlastnostiach, ktoré sa na psovi z môjho chovu prejavili. Poteší ma možnosť vidieť „moje“ psy a porovnať si ich.
Aj malá informácia je informácia a pomôže chovateľovi utvoriť si obraz o svojej práci. Čím je údajov viac, tým objektívnejšie môže byť hodnotenie vrhu a celého chovu. Nielen úspechy, ale aj nezdary by mal chovateľ poznať. Vám sa možno zdá, že neúspech je Vaša vina, a radšej to nikde nehovoríte, ste niekoľko dní smutní a nevľúdni, no možno by stačilo podeliť sa o svoju skúsenosť a dozvedeli by ste sa, do akej miery je to Vaša vina, čo zavinila príroda alebo nepriaznivá konštelácia hviezd…
Na členskej schôdzi odznel názor s ktorým celkom nesúhlasím – ak mám úspešného psa, nebudem o tom rozprávať, aby to nevyzeralo, že sa chválim. Prečo? Sme klub, teda skupina rovnako zmýšľajúcich ľudí (aspoň v jednej oblasti) a malo by nám ísť o tú istú vec. Tou je podľa mňa zveľaďovanie a zlepšovanie úrovne chovu našich psov. Ale len vzájomnou komunikáciou a výmenou informácií sa budeme môcť poučiť z úspechov alebo vyvarovať chýb, ktorých sa dopustili iní.
Preto Vás prosím, v mene chovateľov a poradcov chovu – komunikujte s nami. Aj keď nemáte uchovnené zviera, ale pracujete s ním alebo má niečo, čím podľa Vás prevýši ostatných psov, poprípade ak má nedostatky, ktoré sa Vám nepáčia, dajte nám o nich vedieť.
Myslím si, že by mal byť prehľad o všetkých psoch v majetku našich členov.

…hovoríme o tom, že ťažko nachádzame nových majiteľov pre šteňatá z našich odchovov. Možno je to aj tým, že o nás len málo ľudí vie. Ak ste vášnivý poľovník, máte skvelého psa alebo suku a chodíte s nimi „len“ na poľovačky, chýr o skvelých vlastnostiach Vášho štvornohého priateľa nepresiahne ďalej, než do susedného revíru…
Vám to možno stačí, no možno ste ten typ, že Vás to potom trošku škrie, keď počúvate o tom, ktorý pes dosiahol aké úspechy. Vaša námaha však bude „odborne“ ohodnotená, len na oficiálnych podujatiach – či už súťažiach, skúškach alebo výstavách. Účasť na nich nie je lacná, preto pri príprave netreba nič podceniť. Dobré hodnotenie zapísané do rodokmeňa Vášho psa však zvyšuje jeho chovateľskú hodnotu.
To je jedna stránka veci. Druhá je tá, že na tieto akcie chodia ľudia, ktorí majú záujem o naše plemená a vedia, čo chcú. Preto ak ich zaujme výkon Vášho zvieraťa pri práci alebo sa im zapáči vo výstavnom kruhu, ľahko si Vás nájdu a oslovia.
Vrátim sa ešte k výstavám. Mnohí z Vás berú účasť na výstavách len ako „nutné zlo“, verte mi – veľmi to vidieť. Síce častokrát „ohŕňame nosom“ nad zahraničnými vystavovateľmi, najmä nad tým, aké „ceremónie“ robia okolo toho všetkého, ale veď v podstate ide o „show“. V kruhu je však dôležité predvedenie, celkový súlad vodiča a psa, pohoda, ktorá z oboch vyžaruje – aj tu sa ukážu vlastnosti psa, ako je napríklad psychická vyrovnanosť – veď zatiaľ čo na poľovačke sa stretáva viac menej s tými istými ľuďmi, psami, pachmi, na výstave je všetko iné a do tesnej blízkosti sa dostanú aj zvieratá, ktoré by sa za iných okolností navzájom vyhli zďaleka. Zvuky, pachy, stres, materiál podlahy – všetko vplýva na celkový výsledok…

Spomenula som aj otázku financií. Rada by som sa tejto téme venovala v budúcom spravodaji. Zaujímajú ma Vaše názory, postrehy a skúsenosti z financovania chovu psov. Ako to zvládate, ak máte rodinu a ešte aj pomerne veľkého a temperamentného psa? Ono, ani keď nie ste práve Onasis a máte dvoch, či troch psov – čo je už v podstate svorka, pri dnešných cenách nie je jednoduché postarať sa o nich. A čo ceny za krytie, či ceny šteniat? To sú podľa mňa tiež témy, o ktorých by sme mali hovoriť a vedieť. Preto Vás prosím – napíšte mi, alebo zatelefonujte.