Ako všetci vieme, už dlhšie obdobie prevláda výrazná stagnácia a úpadok v chove a love drobnej zveri. Po najlepších rokoch na začiatku sedemdesiatych rokov došlo k výraznému poklesu početných stavov a tým aj odlovu zajaca, ale i ostatnej drobnej zveri. K takémuto stavu došlo aj v ostatných štátoch strednej Európy. Preto v niektorých revíroch Rakúska a Nemecka sa na začiatku 90-tych rokov pokúsili tento stav zmeniť. V týchto revíroch došlo opäť k prudkému nárastu početných stavov a lovu drobnej zveri.
Preto dňa 2.4.2004 zorganizovalo Ú-SPZ a Zverex tematický zájazd do Rakúska za účelom obhliadky revírov s vynikajúcimi výsledkami v chove drobnej zveri.
Doobeda sa uskutočnili prednášky v Bratislave a poobede sme sa presunuli do Rakúska. Najskôr sme navštívili revír Prellenkirchene. Je to združenie šiestich revírov o výmere 4600 ha. Je to niečo na spôsob u nás uvažovaných poľovných oblastí, len menšie. Dospeli tu k záveru, že hospodárenie s drobnou zverou je výhodnejšie vo väčších oblastiach. Od roku 1992 došlo k postupnému nárastu početných stavov najmä zajaca, jarabice a bažanta. Pritom treba povedať, že sa žiadna zver nevypúšťala. Nárast stavov dosiahli zvýšenou starostlivosťou o zver, ekologizáciou krajiny a zvýšeným tlmením škodnej zveri.
Odtiaľ sme sa presunuli do Wildendurnbachu. Poľovnícke združenie tu hospodári na 2140 ha. Kmeňové stavy zajaca sa pohybujú od 1 do 1,3 ks/ha. V združení sa loví za rok 2300 ks zajacov, 700 ks bažantov a 170ks srnčej zveri. Výsledok takéhoto stavu vidia najmä v starostlivosti o zver, ekologizácii krajiny, v dôslednom tlmení škodnej zveri a poľovníckom plánovaní.
Celé združenie je rozdelené vetrolammi na štvorce 300-500 m. okrem toho na základe zákonov Európskej únie poľnohospodári povinní nechávať min. 10% pôdy ležať úhorom. Dalo by sa povedať, že sú to ideálne podmienky a čo my teda vlastne chceme, keď naše podmienky prostredia sú výrazne horšie. Podľa ich vyjadrení boli takéto podmienky aj predtým, ako začali robiť tento program, lenže so stavmi zveri boli na tom tak, ako my. Úspech, ktorý dosiahli vidia v tom, že vytvárajú priaznivé podmienky pre chov drobnej zveri tým, že sa snažia o to, aby sa porasty striedali, udržiavajú ich v stave, ktorý vyhovuje drobnej zveri (nízky a čerstvý), dôsledne tlmia škodnú zver a odlov plánujú podľa skutočného stavu, ktorý je v revíri pred odlovom.
Čo robia rakúsky kolegovia pre zlepšenie životného prostredia malej zveri? Zhruba 25% plôch hneď po žatve je osievaných medziplodinami za účelom zeleného hnojenia (horčica), čo po vzídení dáva ďalšie potravinové možnosti pre malú zver. Okrem toho je významná vysoko fundovaná, intenzívna poľovnícka starostlivosť. Dôležitú rolu pritom zohráva prikrmovanie a dostatočné zásobovanie vodou v dobe, keď to zajac najviac potrebuje, to znamená v priebehu leta a jesene.
Práve počas leta a začiatkom jesene, to znamená počas kritického obdobia pre zajace až po opätovné plošné zazelenanie sa poľných plôch, je v celom revíri zajacom plošne predkladá kŕmna repa a kvalitné lucernové seno. V priebehu tohto obdobia spotrebujú až 10 ton kŕmnej repy. Veľký význam predkladania kŕmnej repy okrem spestrenia jedálnička je hlavne v zásobovaní vodou, veď kŕmna repa obsahuje až 90% vady. Okrem toho je v revíri rozmiestnených a pravidelne doplňovaných 100 ks napájačiek a ďalšie umelé zdroje vody. V dôsledku plošného predkladania atraktívnej potravy a dostatočného množstva vody zotrvávajú zajace aj po zbere plodín pravidelne rozptýlené, čo podstatne prispieva k zníženiu strát počas leta. Na letné prikrmovanie nadväzuje od októbra predkladanie cukrovej repy a lucernového sena, ktoré trvá do pokročilej jari aj pri miernych zimách.
Tlmenie škodnej zveri nie je náhodné, ale dôsledné a systematické. Veľký dôraz sa kladie na odchyt líšok a iných predátorov lapákmi, výstavbu umelých brlohov a tzv. kuních hradov. Určite uznáte, že v združení, kde sa ročne uloví až 300 lasíc sa venuje tlmeniu škodnej náležitá pozornosť.
Ďalším ohnivkom úspechov je poľovnícke plánovanie podľa skutočných stavov zveri. Podľa názoru rakúskych kolegov revíry, kde je menej zajacov v JKS na 100 ha ako 40 ks, by sa vôbec nemalo loviť. Podľa toho, ak sú pravdivé výsledky sčítania, by v našom okrese mohlo loviť zajaca len asi tretina PZ. PZ okrem jarného sčítania uskutočňuje aj letné sčítanie a len na základe tohto sčítania sa stanovuje plán odlovu tak, aby ostal v revíri po odpočítaní zimných strát (cca 10%) požadovaný počet zajacov. Po uskutočnení dvoch poľovačiek, pred hlavnou poľovačkou sa uskutočňuje ďalšie sčítanie, kontrolné, ktoré rozhodne o výške ďalšieho odlovu. Nikdy sa nepoľuje už v druhej polovici decembra, kedy sa už vytvorila hierarchia a zajac potrebuje kľud.
Je potrebné spomenúť, že vytváraním vhodných podmienok pre zajaca zlepšujeme životné prostredie aj ostatnej drobnej zveri. V danom združení sa loví aj cca 900 ks prírodných bažantov a majú celkom obstojné aj stavy jarabíc, ktoré sa stále zvyšujú.
Okrem toho v jarnom kmeňovom stave majú 400 ks srnčej zveri. Jej ročný odlov sa pohybuje okolo 170 ks.
Skúsenosti z Wildendurnbachu potvrdzujú, že vhodnou poľovníckou starostlivosťou možno väčšine negatívne pôsobiacich faktorov úspešne čeliť. Poľovníci by si mali uvedomiť, že doby, keď bolo možné najmä v nížinných revíroch dosahovať bohaté výrady bez zvláštnej starostlivosti sú nenávratne preč. Čím viac nepriaznivých faktorov pôsobí v kultúrnej krajine na zver, tým dôležitejšia je celoročná starostlivosť, pri ktorej treba počítať aj s nevyhnutnými nákladmi.

Ing. Baltazár Molnár
Prevzaté zo spravodaja OV-SPZ Galanta