Ako krásne vyzerajú malé deti – malé krehké ručičky, usmievavé tváričky a slabo modré oči svietia ako obloha ožiarená slnkom. Nik by si nepomyslel, že takéto malé stvorenie by mohlo aj niekomu ublížiť – ale len počkajte, ak vás tie nežné rúčky, tie nežné prstíky chytia za vlasy silou, ktorú by ste skôr očakávali od zápasníka Sumo. Vadilo by mi, keby ma niekto ťahal za uši a pichal ma prstom do očí? Samozrejme, že áno, pokiaľ by mi to spôsobovalo bolesť. Ale ja viem, že by to ešte viacej vadilo môjmu psovi. Nakoniec nemajú rovnaké materské pudy, aké vznikli medzi mnou a mojím rozkošný dieťaťom. A snaží sa môj potomok zmeniť? Ani náhodou. Práve rozvíja niekoľko svojich nedávno objavených schopností – pohyblivosť a jemnú (alebo hrubú) kontrolu svojej motoriky. Jedno je však pravda – zviera nevie, že akcie detí sú mienené so zlým úmyslom. A toto nedorozumenie môže vyústiť do nebezpečných situácií tak pre dieťa ako aj pre psa.

Príklady priťahujú
Zvieraťu sa nedá ľudskými slovami vysvetliť, že mu dieťa nechce spôsobiť bolesť. A preto musíme učiť svoje deti pokiaľ sú malé, že musia so zvieratami jednať s citom. A ako ich to naučíme? Rovnako ako učíme deti čokoľvek iné: dávame mu dobrý príklad. So zvieraťom jednáme vždy láskavo a v prítomnosti detí sa s ním hráme jemne. To platí hlavne v prípadoch, keď so svojím psom šantíme. Deti sa učia príkladmi a pokúšajú sa napodobňovať svojich rodičov – a tak si necháme „priateľské zápasenie“ so svojim psom radšej na inokedy, napríklad keď už dieťa spí. Trpezlivosť a pozitívne posilňovanie sú vynikajúcimi nástrojmi pri učení detí ako sa majú správať ku zvieratám – ku psíkom. Ak budú deti a zvieratá navzájom ku sebe láskavé, pochválime ich, ale ak sa budú správať zle, dáme im to patrične na vedomie. V takejto situácii je lepšie dieťa zobrať z dosahu psa. Tento prístup samozrejme aplikujeme tiež u zvierat – ak sa správajú nesprávne, jednoducho ich odvedieme na chvíľu z miestnosti, z dosahu detí.

POZOR!
Niektoré malé deti radostne a hlasno kričia, keď sa blížia. Svojim spôsobom tak varujú: „Prichádzam a som plný elánu!“ Ak budeme dieťa podporovať, zvieratá rýchlo pochopia, čo tento „bojovný“ pokrik znamená – a ak nebudú mať práve chuť sa hrať, radšej sa včas stiahnu. Tiež zvieratá sa môžu pokúsiť vyjadriť zvukové varovanie, ak už majú detí dosť. Nikdy by sme ich v tomto nemali podporovať, ani by sme takéto správanie nemali nikdy tolerovať. Psík nikdy nesmie zavrčať, vyceriť zuby, alebo dokonca chňapnúť po dieťati. Ak sa u psa prejavuje takéto nežiaduce správanie, mali by sme mu dať jasne najavo svoj postoj – pevne ho okríknuť a prestať mu venovať pozornosť. V niektorých prípadoch je vhodné poradiť sa tiež s odborníkom na správanie zvierat, ktorý vás môže navštíviť a pokúsiť sa vyriešiť problém skôr, ako dôjde k úrazu. Na druhej strane – pokiaľ sa pes zdvihne a odíde od vyčíňajúceho dieťaťa preč, mali by sme ho odmeniť – robí presne to, čo by sme mali urobiť, keď už má dosť detskej pozornosti. Nikdy ale dieťaťu nedovolíme, aby sa rozbehlo za psom. Psy by mali mať bezpečné miesto, kde sa môžu utiahnuť do ústrania, kde ich nebude nik rušiť. Pre psa je takéto útočisko veľmi dôležité. Iný spôsob, ako naučiť deti a zvieratá, aby spolu dobre vychádzali, je zapojiť deti do odmeňovania zvierat. Pomôžte deťom podať zvieraťu malú odmenu – napríklad hračku, ale dohliadnuť na to, aby dieťa nikdy nebralo hračky alebo jedlo psovi a tiež, aby sa dieťa nedostalo medzi jedlo a psa.
Najdôležitejšie je samozrejme sledovať deti a zvieratá nepretržite a pozorne a nikdy nenechávať dieťa samotné a bez dozoru s domácim zvieraťom. Ani na chvíľu!
Rovnako dôležité je nedovoliť deťom, aby zdvíhali, nosili, alebo „sa starali“ o štvornohých kamarátov bez dozoru. Zviera sa môže zľaknúť a uhryznúť alebo poškriabať, len aby sa dostalo z náručia dieťaťa. Výsledkom môže byť poranenie dieťaťa aj zvieraťa.

ČO BY MALI VEDIEŤ RODIČIA DOMÁCICH MILÁČIKOV

Dieťa sa môže priateliť so psíkom v útlom veku, ale takéto priateľstvo si vyžaduje lásku, pozornosť a opatrnú predvídavosť zo strany dospelých.
Vašou povinnosťou je naučiť deti ako sa majú správať k zvieratám. Naučte svoje deti správnemu správaniu k zvieratám a vaši štvornohí priatelia vás budú za to milovať.

Čo by mal každý rodič:
1. učiť príkladom, teda byť k domácim zvieratám láskavý a jemný, deti budú robiť to isté
2. zabezpečiť zvieraťu bezpečné útočisko, kde môže ísť, ak už má detí dosť
3. nikdy nenechávame deti so psíkmi bez dozoru
4. nedovoľme malým deťom zdvíhať a nosiť zvieratá v náručí
5. pochváliť deti a zvieratá, keď sa k sebe navzájom správajú dobre
6. ak sa zviera správa agresívne, vyhľadajte pomoc profesionála zaoberajúceho sa chovaním psov a poruchami ich správania a nenechávajte deti v blízkosti zvierat, pokiaľ sa problém nevyrieši

Zo zahraničnej tlače upravil JUDr. Ivan Dujka
Prevzaté zo spravodaja KCHHS