Dysplázia bedrových kĺbov


Dysplázia bedrových kĺbov (DBK) je jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení pohybového aparátu. Je to dedične podmienená vývojová anomália bedrových kĺbov, vyskytujúca sa u psov všetkých plemien, charakterizovaná inreverzibilnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehnovej kosti, ktoré sú príčinou následnej artrózy, subluxácie až luxácie (vykĺbenie). Negatívne ovplyvňuje pohyblivosť, vytrvalosť v neposlednom rade tiež pracovné využitie.
Príznaky ochorenia sú rôzne podľa veku psa a mnohých iných faktorov. Veľmi často – hlavne u starších psov sa stáva, že RTG nález nie je v súlade s klinickým nálezom, tzn., že stupeň poškodenia kĺbu (stupeň dysplázie) sa neprejavuje vždy adekvátnymi klinickými zmenami.
Na dyspláziu musíme myslieť už pri 4-6 mesačných mladých psoch, ktoré sú v dobrom výživnom stave, málo temperamentné, často ležia a rýchlo sa unavia. Majú kymácavú chôdzu, prípadne na niektorú panvovú končatinu krívajú. Zle znášajú záťaž pri výcviku alebo tréningu. U starších psov sa často stretávame s tým, že pes s veľmi vážnymi zmenami v kostných častiach kĺbu sa pohybuje bez vážnych ťažkostí, dokonca znesie úplné, avšak krátkodobé zaťaženie pri výcviku a je schopný podať vrcholový výkon. Tiež naopak, pes s ľahkým stupňom môže prejavovať výrazné poruchy v mechanike pohybu.
Z klinických príznakov veľmi často pozorujeme slabé krívanie, ktoré je výraznejšie v pokoji. Pes, ktorý dlhšie odpočíva, hlavne po predchádzajúcej väčšej záťaži, sa len ťažko dvíha a trvá mu dosť dlho, kým sa rozchodí. Pes postihnutý dyspláziou nerád prekonáva prekážky. Má tendenciu sa im vyhýbať. Pri postihnutí vyšším stupňom DBK neznáša celodenné zaťaženie výcvikom, opakujúce sa niekoľko dní po sebe. Takýmto psom vyhovuje kratšie intenzívne zaťaženie. Treba sa vystríhať dlhodobým behom popri bicykli a častým cvičeniam na prekážkach, atď.
To, že sa rôzne stupne DBK prejavujú u psov rôzne, je vo veľkej miere ovplyvnené aj ich povahou, chuťou pracovať, vrodeným temperamentom, chuťou vyhovieť povelu svojho psovoda a tiež vekom.
Toto ochorenie sa v pravom zmysle slova liečiť nedá. Dá sa len určitými chirurgickými zákrokmi zmierniť. Napriek tejto skutočnosti, treba s touto chorobou bojovať najme na poli genetiky.

Za využitia zahraničnej tlače a praktických skúseností z chpvu poľovných a služobných plemien pripravil JUDr. Ivan Dujka
Konzultant MVDr. Zdeněk Macenauer
Prevzaté zo spravodaja KCHHS
 

© 2004 SKPS Všetky práva vyhradené : : Powered & webdesign by DOGonline